Vtáky sú v zimnom období ohrozené najmä počas silnejších mrazov, počas silných vetrov a v čase tvorby hmiel a poľadovice a pri náhlom ochladení. V takomto počasí sa im ťažko dá získať dostatok potravy, potrebnej na doplnenie stratenej energie. V tomto období sa ani človeku veľmi nechce opustiť teplo domova, ale práve v týchto dňoch našu pomoc vtáčiky najviac potrebujú.
Platí zásada, ak nemám zabezpečené dostatok potravy na celú zimu, nikdy nedávam do kŕmidla veľké množstvo krmiva.
Výnimkou sú kačice a najmä labute, ktoré v zime trpia následkami toho, že boli človekom umelo prikrmované ešte pred mrazmi a zvykli si na to. Stratili tak prirodzený reflex opustiť rodné miesto pri príchode prvých silnejších mrazov a odletieť na nezamrznuté vody Dunaja a iných veľkých riek. Neodlietajú, nevedia si zaobstarať potravu, často hladujú a zoslabnuté končia (v lepšom prípade) v ZOO Bojnice.
V horšom prípade ich uloví túlavý pes alebo líška.
Preto VODNÉ VTÁKY NIKDY NEPRIKRMUJTE.
Okrem ohrozených labutí, ktoré boli prikrmované, sú ohrozené mnohé malé druhy spevavcov. Pinky, čížiky, strnádky a mnohé ďalšie. Často zbierajú semená burín, veľmi si pochutia na drobných semenách ako sú mak, ľan, proso, kukuričná drvina. Z nich najmenej problémov majú tie, ktoré sa živia semenami bodliakov. K nim patria známe stehlíky pestré.
Dravce sú ohrozené len v období keď je vysoká snehová vrstva na našich poliach a vtedy sa presúvajú do menej zasnežených oblastí. Keď je málo snehu - dravce cez deň a sovy v noci lovia hraboše na poliach, čím účinne pomáhajú našim poľnohospodárom.
Človek vtákom vie pomôcť a mnohí to aj robia. Samozrejme niektorí s prikrmovaním len začínajú a tých je potrebné informovať, že nesprávnym prikrmovaním môžu aj ublížiť. Nebezpečné pre vtáky môžu byť rôzne solené či korenené jedlá, zvyšky od jedál s koreniacimi prísadami. Nevhodné a škodlivé pre vtáky sú údeniny, nasolená slanina, solené arašidy apod.
Naopak, lahôdkou pre mnohé druhy vtákov je slnečnica, semeno repky olejnej, ovsené vločky, proso, oriešky, mak, horčičné semeno, prípadne rozdrvené suché rožky.
Sýkorky a brhlíky obľubujú mäkké olejnaté semená, najradšej slnečnicu. Ak nelúpané arašidy navlečieme na šnúrku a zavesíme dostatočne vysoko od zeme, sýkorky ich vylúsknu s obdivuhodnou šikovnosťou. Vrabce a hrdličky potrebujú zrná. Vďačne sa nazobú pšenice, prosa, jačmeňa, ale nepohrdnú ani ovsenými vločkami.
Pre ďatle, ktoré obľubujú živočíšny tuk a hovädzí loj, môžeme zavesiť na strom kus loja.
Niektoré druhy vtákov, ako napr. drozdy a chochláče severské obľubujú ovocie. Najjednoduchším kŕmidlom a najvďačnejšou pochúťkou zároveň je pre ne jabĺčko (v celku alebo rozdelené na polovice) zavesené alebo napichnuté na konár. Alebo jarabiny a jabĺčka, ktoré zostali na stromoch až do príchodu mrazov.
Prikrmovať môžeme na balkónoch alebo v záhradách. Najmä v záhradách je potrebné umiestniť kŕmidlo na prehľadné miesto - bez hustých zárastov a stromov v blízkosti a zároveň dostatočne vysoko. Husté zárasty umožňujú prekvapiť kŕdliky sýkoriek jastrabom krahulcom a nízko umiestnené kŕmidlo uľahčuje lov sýkoriek domácimi mačkami. Odporúča sa kŕmiť vo výške minimálne 1,5 metra nad zemou a vo vzdialenosti minimálne 2 metre od najbližšieho stromu. Zároveň je dôležité, aby krmivo nebolo zvlhnuté a aby ho vietor nemohol z kŕmidla sfúknuť na zem. Zvlhnutiu zabráni široká strieška kŕmidla, ktorá je výrazne širšia ako jeho dno, čím ho chráni pred snehom a dažďom. Sfúknutiu krmiva na zem zabránia 2-5 cm vysoké "mantinely" násypnej plochy kŕmidla.
Vtáky sa človeku odvďačia za správne prikrmovanie.
Poteší aj ich prítomnosť počas zimy na našom balkóne alebo v našej záhrade. V záhrade nám dokážu dokonale vyčistiť stromy od hmyzu a pripravia tak zdravšiu úrodu nášho ovocia. Aj v Prievidzi sa stalo, že po zimnom prikrmovaní sýkoriek na jednej záhrade sa v máji objavila dospelá sýkorka s kŕdlikom mláďat a zo správania bolo zrejmé, že prišla domácim ukázať svoje potomstvo, ako "vďaku" za pomoc v zime.
Ak pravidelne prikrmujete vtáky na vzdialenejšej chate, určite sa vám stane, že pri príchode vášho auta k chate sa sýkorky a brhlíky začnú zletovať z okolitých lesov k vášmu kŕmidlu, akoby "vedeli" že im donášate potravu. Je to ako v prírodopisnom filme. A keď v tom prikrmovaní budete pokračovať niekoľko zím za sebou, môže sa stať aj to, že vám najsmelšia sýkorka príde zobrať si zrnko slnečnice priamo z vašej dlane...
Napríklad párik sýkoriek belasých, ktoré hniezdia 2-krát za sezónu, dokáže pri kŕmení zlikvidovať až 30 000 húseníc. Neveríte? Každú hodinu priletí na hniezdo jeden alebo druhý rodič 30- až 40-krát a vždy prinesie 2 či 3 húsenice. Takto kŕmia mladé až 8 hodín denne. Kŕmenie mláďat pri jednom hniezdení trvá priemerne 17 dní a ďalšie dni ich rodičia ešte dokrmujú. Samozrejme, párik rodičov i s mláďatami skonzumuje po zvyšok roka pre vlastné nasýtenie ešte ďalšie tisícky kusov hmyzu. Za to si zaslúžia trochu našej pozornosti a pomoc v zime.
Hygiena na kŕmidle je dôležitá
Kŕmidlá nestačí len dopĺňať, ale mali by sme ich aj pravidelne čistiť, a to aspoň vodou. Je to veľmi dôležité, zamedzí sa tak infikovaniu vtákov salmonelózou alebo inou chorobou, ktorá sa prenáša najmä trusom. Dôležité však je, aby sme sa pred možnou infekciou chránili aspoň tak, že budeme používať gumové rukavice a po práci si ruky umyjeme dezinfekčným mydlom.
Aj žiaci našej školy , piataci a siedmaci sa starajú o operencov v okolí. Na hodinách techniky a pracovného vyučovania vyrobili kŕmidlá z odpadových materiálov. Potrebovali na to PET fľašu, nožnice, konárik, špagát a samozrejme vhodné krmivo a kŕmidlá boli o pár minút hotové. Žiaci ich rozvešali na stromy v okolí našej školy a v ovocnej aleji pri náučnom chodníku v našej obci.
Mgr. Ivana Mayerová
