Škola podporujúca zdravie

Škola podporujúca zdravie

      • Piť či nepiť mlieko

        Kravské mlieko má svojich oddaných prívržencov, ale rovnako aj zarytých odporcov. Jedni tvrdia, že mlieko patrí medzi najvýživnejšie potraviny, nazývajú ho bielou krvou a považujú doslova za liečivo. Iní mlieko obviňujú z nárastu výskytu rakoviny, astmy či zahlienenia organizmu a zdôrazňujú, že je to jedlo určené výlučne pre mláďatá konkrétneho živočíšneho druhu. Jestvuje zlatá stredná "mliečna cesta"?

        Odborníci bijú na poplach, že spotreba mlieka a mliečnych výrobkov u nás za posledné roky alarmujúco klesla. Odporúčaná ročná spotreba na hlavu a rok je 220 kg. Dosahujeme okolo 155 kg. Podľa výskumu stravovacích zvyklostí v slovenskej populácii mlieko denne pije asi 52 % ľudí, častejšie ženy, a len 41 % detí. Podľa obsahu tuku sa uprednostňuje polotučné mlieko. V zásade možno povedať, že Slovák priemerne vypije liter mlieka – ale za týždeň. Podľa odborníkov zo Združenia pre zdravie a výživu je to o 31 litrov ročne menej, ako by mal.

        V čom je teda jadro problému zdravej výživy?
        Zásadne každý zdravo uvažujúci spotrebiteľ uzná, že človek sa po tisícročia živil rastlinnou aj živočíšnou potravou. Možno preto konštatovať, že je zvyknutý na také zloženie potravy, ktoré sa v tej oblasti, kde žil, nachádzalo. (Na mieste by bola skôr výčitka na používanie rastlinných produktov, ako je sója a rôzne exotické ovocie, ktoré sa v minulosti u nás nikdy nekonzumovali.) Pokiaľ by sa v rastlinách i v krmive nachádzali pesticídy a herbicídy, tak tie sa práve vyskytujú v podstatne nižšom rozsahu v mlieku, pretože sú prefiltrované v tele zvieraťa. Mäso, mliečne výrobky, vajíčka atď. tvorili u nás i v minulosti podstatnú časť výživy a nemali by sme ich preto vo výžive podceňovať a odmietať.

        A čo tvrdenia o tom, že mliečne výrobky sú iba pre dojčatá?
        Neobstoja, keďže práve mliečna výživa je prospešná nielen pre deti, ale aj pre dospelých ľudí. Mnohé africké kmene, ale aj ázijskí Mongoli žijú iba z mlieka a mäsa bez akejkoľvek rastlinnej stravy a sú tiež veľmi zdraví, lebo práve v mlieku sú zastúpené všetky najdôležitejšie zložky výživy potrebné pre zdravie každého jedinca. Najnovšie tvrdenia, že maslo je chemicky upravované, ako aj podobne argumenty, sú absolútne nezmysly, ktoré každý, kto pozná technológiu výroby, môže potvrdiť. Pravda, pokiaľ nejde o "vylepšovanie“ masla rastlinnými tukmi, ktoré majú zamaskovať rôzne zavádzajúce názvy zneužívajúce slovo maslo.

        „Bez mlieka človek dokáže žiť, pretože prospešné látky v ňom obsiahnuté sa dajú získať aj z iných potravín, myslí si MUDr. Alexandra Frolkovičová z Ambulancie klinickej výživy v Bratislave. Je naozaj pravdou, že v spotrebe ovocia a zeleniny  Ak by sme však vynechali ovocie a zeleninu, ocitneme sa vo veľkých problémoch.. Je naozaj pravdou, že v spotrebe ovocia a zeleniny tiež výrazne zaostávame za odporúčanými dávkami, denne konzumuje ovocie len niečo vyše polovica obyvateľov a zeleninu ešte menej – 42 %.

        „Zo všetkých strán počúvame, že mlieko je dobré na kosti, lebo obsahuje veľa vápnika. Nedá sa  nespomenúť jednu štúdiu porovnávajúcu vplyv výživy a fyzickej námahy tínedžerov, v ktorej sa zistilo, že oveľa významnejšia je fyzická aktivita v čase puberty ako množstvo prijatého vápnika. Živočíšne bielkoviny navyše znásobujú straty vápnika močom, takže zisk vápnika z brokolice v porovnaní s mliekom bude asi vyšší pre nižšie straty močom napriek tomu, že mlieko a brokolica obsahujú približne rovnaké množstvo vápnika. Pravdou však je, že mlieko naďalej zostáva najpohodlnejším zdrojom vápnika či vitamínov B. Na druhej strane – nič, čo je v mlieku, nie je nenahraditeľné z iných zdrojov. To by však ľudia, predovšetkým deti, museli skutočne jesť potrebné množstvá rastlinných zdrojov vápnika  – čo nerobia.

        Na otázku Piť či nepiť mlieko? sa nedá odpovedať jednoduchým áno či nie, pretože v oblasti výživy nič nie je čierno-biele. Odborníci na výživu  v tejto oblasti, sa zhodnú v otázke, že z celého spektra mliečnych výrobkov treba jednoznačne uprednostniť kyslo-mliečne produkty. O problematike mlieka sa často ohnivo diskutuje, ale vplyv výživy na naše zdravie nie je postavený len na jednej zložke potravy. Stravujme sa preto tak, aby sme neskôr nemuseli „plakať nad rozliatym mliekom.“