Naša škola sa zapojila do projektu PROJEKT EDUBEE - Včielky pre školy.
Cieľom projektu je zvýšiť povedomie učiteľov a žiakov o opeľovačoch, ich spôsobe života a ochrane. Chceli by sme tak nadviazať na teoretickú výučbu praxou. Zabezpečili sme živú didaktickú pomôcku v podobe malých domčekov pre samotárske včielky (obdoba hmyzieho domčeka). A samozrejme samotárske včielky v podobe kokónov, z ktorých sa na jar vyliahnu samotárske včielky. Ponúkame tak našim žiakom interaktívnu pomôcku pri pozorovaní života samotárskych včielok ako ideálnych opeľovačov.
Výhoda samotárskych včielok je, že neštípu a nie sú agresívne. Deti tak môžu pozorovať z bezprostrednej blízkosti život a prácu včiel. Súčasťou dodávky je aj tzv. pozorovací plást, ktorý sa dá vytiahnuť a žiaci si môžu pozrieť, čo sa deje v úliku.
Význam samotárskych včiel patrí predovšetkým v ich schopnosti opeľovať. Aj keď "legendy" hovoria príbehy o tom, že ak zahynie posledná včela.... Nie je tomu celkom tak. Túto legendu treba brať vážne až po tom, čo zahynie posledný hmyz, ktorý sa podieľa na opeľovaní.
Samotárske včely patria k významnej skupine opeľovačov. Dokonca až tak významnej, že za istých podmienok by sme mohli povedať, že sú oveľa efektívnejšie opeľovače ako ich príbuzná včela medonosná. Niektoré štúdie uvádzajú, že opelivosť samotárskych včiel v porovnaní s medonosnou včelou bola až 5x väčšia.
Zoberme si, že máte menší sad a tešíte sa na bohatú úrodu. Ak nechceme čakať na jeho opelenie náhodným hmyzom, logickým riešením je zaobstarať si včely. A stať sa môže to, že napriek tomu, že v blízkosti svojho sadu máte včely, výsledok opelenia je minimálny a úroda tiež. Prečo? Včela medonosná je orientovaná vzhľadom na svoj spôsob života na spoločenstvo. Preto ak v jej dolete (okruh cca 5km) zistí, že je nasadená napr. repka alebo iná medonosná rastlina, celé spoločenstvo sa zoberie a presunie tam. Samotárska včela je zase vernejšia svojmu okoliu. Od svojho hniezda lieta v okruhu do max. 200 m a v rámci tohto okruhu opelí všetko. Ide z kvetu na kvet. Máme teda istotu, že samotárske včely nám neodídu za lepšou pašou.
Pán školník nám domčeky umiestnil v blízkosti školského ovocného sadu na vysoké pne. Trubičky sme z jednej strany zalepili blatom a uložili do domčeka spolu s krabičkou s kokónmi. Postupne sa z nich liahnu včielky, najskôr samčekovia a potom samičky.
Mgr. Ivana Mayerová
.png)
