O škole

Ján Lipský - slovenský zeman a nižší šľachtic sa narodil 10. apríla 1766 v Sedličnej pri Trenčíne (teraz súčasť obce Trenčianske Stankovce) ako posledný mužský potomok rodu trenčianskeho richtára Daniela Lipského st., ktorý prišiel z Nemeckého Brodu (teraz Havlíčkov) ako pobielohorský exulant.

Základné vzdelanie získal doma – chodil do kalvínskej školy v Lučenci a potom k piaristom v Trenčíne. V štúdiách pokračoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde vynikal v matematike a fyzike. Jeho cesta potom viedla na vojenskú akadémiu do Viedenského Nového Mesta. Ako 17-ročný kadet začal pracovať vo vojenskej kartografickej komisii, ktorá robila zememeračské práce pre vojenské mapovanie v Habsburskej monarchii. Ján Lipský však bol hlavne vojakom a ako celým svojím životom dokázal, veľmi dobrým. Už len to, že sa otvorene hlásil k slovenským koreňom, hovoril a písal v súkromí po slovensky, mu však nepomáhalo v kariére.

Prvé kartografické práce prerušila vojna s Turkami – prešiel s plukom bojiská v Bosne, Slavónsku, Vlašsku, Banáte a nakoniec aj v Chorvátsku. V bojoch sa vyznamenal a bol povýšený. Niekoľko rokov pokračoval jeho vojenský život v mierových posádkach husárskeho pluku v Halíči a Bukovine, neskôr v Bádensku. Keď skončila vojna s Francúzskom, odvelili ho do Pešti, kde sa venoval triedeniu vojenských kartografických materiálov. Jeho prácu prerušila nová vojna s Francúzskom v roku 1805, v ktorej bojoval v hodnosti majora pri Slavkove - bol zranený a vyznamenaný. V roku 1809 sa zúčastnil v Taliansku na vojne s Francúzskom. V roku 1813 odišiel do penzie v hodnosti plukovníka – vrátil sa na Slovensko, kde žil s otcom v Prázdnovciach a po určitom čase sa vrátil do rodnej Sedličnej. Tam zomrel 2. mája 1826 a je pochovaný podľa vlastného priania medzi dve lipy v parku rodinného sídla, kde sa nachádza jeho hrob.

Lipského kartografické dielo na dlhé roky ovplyvnilo mapovú tvorbu nielen Európy, ale aj svetovú. Stal sa výrazným predstaviteľom kartografického novoveku - éry nástupu máp s presnou matematickou a astronomickou konštrukciou. Osobne sa zaslúžil o zostavenie a vydanie novej mapy Uhorska na 12 listoch, známe sú však aj jeho ďalšie mapové diela, náčrty a kresby. Aj vďaka nemu sa mapa stala súčasťou života obyvateľstva a činnosti štátu a jeho orgánov. Lipského prínos ocenilo aj zahraničie, jeho prácu uprednostňoval sám cisár Napoleon na vrchole svojej moci – vo vojenských a mocenských kruhoch ho označovali ako „Napoleonovho kartografa“. Nás môže len tešiť, že to bol nielen náš rodák, ale bol aj slovensky cítiacim a hovoriacim vzdelancom.